Vȯlk i pės
Glådny vȯlk podšėl k staromu psu i rěkl: «Drågy prijatelju, jesm taky glådny, že ne mogų spati. Ale ty jesi veliky i tȯlsty. Kde dostavaješ svojų jedų? Kde živeš? Kde ješ?»
«Ja jesm sluga svojego gospodaŕa», odgovoril pės. «Služų gospodaŕa, strěgųći jegov dom. Zato moj gospodaŕ davaje mi toliko jědy, koliko hoćų.»
Na čto vȯlk govoril: «Ja živų veľmi bědno. Dėnj i noć ja blųđų po lěsah i poljah, a ne nahođų ničto do jedeńja dlja ženy i dětij. Tako ne mogų žiti dȯlžeje. Moja žena i moje děti umirajųt od glåda. Zato ja takože bųdų sluga ljudij i bųdų strěgti jihne domy.»
Pės i vȯlk zajedno poběgli črěz lěsy do doma psa. Naglo vȯlk uviděl pėśjų šijų. Udivjeny, on rěkl: «Viđų, že na tvojej šiji nemaje vlåsov. Imajųt li vsi psi šije bez vlåsov?»
«Ne», odgovoril pės. «Ne vsi psi. Ale kȯgda jest dėnj, ja nošų verigų. V tečeńju dnja ležų prěd domom gospodaŕa na verigě. Verigy sųt želězne, a želězo jest tvŕdo. Iz toj pričiny ne imajų vlåsy na šiji. Ale noćjų jesm svobodny. V noći blųđų vėsde, kde hoćų.»
«Drågy brate», vȯlk govoril psu. «Glåd jest tęžky, ale veriga jest tęžejša. Ne nošų verigų i ne bųdų nositi verigų. Lučše, da byhmo s ženojų i děťami umrěli iz glåda. Běži do svojego gospodaŕa sam. Lučše byti glådny neželi tȯlsty; lučše byti svobodny neželi nositi verigų. Sbogom.»
[{David|Devid} Bell]
Volk i pes
Gladny volk podšel k staromu psu i rěkl: «Dragy prijatelju, jesm taky gladny, že ne mogu spati. Ale ty jesi veliky i tolsty. Kde dostavaješ svoju jedu? Kde živeš? Kde ješ?»
«Ja jesm sluga svojego gospodara», odgovoril pes. «Služu gospodara, strěguči jegov dom. Zato moj gospodar davaje mi toliko jedy, koliko hoču.»
Na čto volk govoril: «Ja živu velmi bědno. Denj i noč ja bludžu po lěsah i poljah, a ne nahodžu ničto do jedenja dlja ženy i dětij. Tako ne mogu žiti dolžeje. Moja žena i moje děti umirajut od glada. Zato ja takože budu sluga ljudij i budu strěgti jihne domy.»
Pes i volk zajedno poběgli črěz lěsy do doma psa. Naglo volk uviděl pesju šiju. Udivjeny, on rěkl: «Vidžu, že na tvojej šiji nemaje vlasov. Imajut li vsi psi šije bez vlasov?»
«Ne», odgovoril pes. «Ne vsi psi. Ale kogda jest denj, ja nošu verigu. V tečenju dnja ležu prěd domom gospodara na verigě. Verigy sut želězne, a želězo jest tvrdo. Iz toj pričiny ne imaju vlasy na šiji. Ale nočju jesm svobodny. V noči bludžu vesde, kde hoču.»
«Dragy brate», volk govoril psu. «Glad jest težky, ale veriga jest težejša. Ne nošu verigu i ne budu nositi verigu. Lučše, da byhmo s ženoju i dětami umrěli iz glada. Běži do svojego gospodara sam. Lučše byti gladny neželi tolsty; lučše byti svobodny neželi nositi verigu. Sbogom.» [David Bell]
|
Волк и пес
Гладны волк подшел к старому псу и рєкл: «Драгы пријатељу, јесм такы гладны, же не могу спати. Але ты јеси великы и толсты. Кде доставајеш своју једу? Кде живеш? Кде јеш?»
«Ја јесм слуга својего господара», одговорил пес. «Служу господара, стрєгучи јегов дом. Зато мој господар даваје ми толико једы, колико хочу.»
На что волк говорил: «Ја живу велми бєдно. Дењ и ноч ја блуджу по лєсах и пољах, а не находжу ничто до једенја дља жены и дєтиј. Тако не могу жити должеје. Моја жена и моје дєти умирајут од глада. Зато ја такоже буду слуга људиј и буду стрєгти јихне домы.»
Пес и волк заједно побєгли чрєз лєсы до дома пса. Нагло волк увидєл песју шију. Удивјены, он рєкл: «Виджу, же на твојеј шији немаје власов. Имајут ли вси пси шије без власов?»
«Не», одговорил пес. «Не вси пси. Але когда јест дењ, ја ношу веригу. В теченју дња лежу прєд домом господара на веригє. Веригы сут желєзне, а желєзо јест тврдо. Из тој причины не имају власы на шији. Але ночју јесм свободны. В ночи блуджу весде, кде хочу.»
«Драгы брате», волк говорил псу. «Глад јест тежкы, але верига јест тежејша. Не ношу веригу и не буду носити веригу. Лучше, да быхмо с женоју и дєтами умрєли из глада. Бєжи до својего господара сам. Лучше быти гладны нежели толсты; лучше быти свободны нежели носити веригу. Сбогом.» [David Bell]
|